Na Malý Rozsutec

Dnešným cieľom je výstup na Malý Rozsutec. Túru začíname opäť pri Hoteli Diery v Bielom Potoku. Prechádzame cez Dolné diery a Horné Diery po modrej. Popis tejto trasy je na stránke už zverejnený, preto sa k tomu nejdem vracať.

Prichádzame na rázcestník Pod Pálenicou, kde pokračujeme Tesnou Rizňou ďalej po modrej. Trasa nie je vôbec náročná prevažne lesom len sem tam nejaký rebrík či reťaz. Zhruba po hodine sa dostávame cez lúku na rázcestník Pod Tanečnicou.

Tu si dávame malú prestávku nakoľko je tu nádherný výhľad nielen na náš cieľ. Chvíľka oddychu a malé občerstvenie nám dodáva síl na pokračovanie ďalej. Na sedlo Medzirosutce je to už len zhruba 10 minút stále po modrej. Na jej spodnom okraji vedľa turistického chodníka pramení potok, pozdĺž ktorého sme doposiaľ postupovali. Od sedla Medzirosutce sa vydávame po zelenej na spomínaný Malý Rozsutec. Čím sme bližšie tým viac nás udivuje jeho dominantnosť.

Uvádza sa, že výstup na Malý Rozsutec zo sedla trvá zhruba 20 minút nám to však trvalo dlhšie a to zhruba 45 minút. Aj preto, že úsek je náročnejší vďaka kolmej stene ktorú treba zdolať za pomoci reťazí ale aj kvôli nedisciplinovanosti poľských turistov, ktorý nie sú ohľaduplní a nerešpektujú ostatných návštevníkov. Ale späť na popis trasy. Takže uvádzaný postup cez reťaze a kolmé steny ktoré sú vďaka oblým skalám klzké patrí medzi tie nebezpečnejšie úseky.

Samozrejme závisí od každého na čo si trúfa, ja sa priznám som mala strach. Keď už sme tento úsek zdolali a dostali sa konečne hore pocit bol nádherný o výhľade nehovoriac. Po krátkom oddychu a načerpaní síl sme váhali ako sa vrátiť späť. Z malého Rozsutca vedú dve trasy, tá po ktorej sme hore vyšli a potom druhá trasa po zelenej dole do osady Podrozsutec .Keďže druhá možnosť podľa slov iných turistov nebola dobre schodná rozhodli sme sa vrátiť spať po tej istej trase.

Pravdu povediac dole sa nám išlo naozaj zle. Úsek zostupu z vrchu je náročnejším najmä pre sklon svahu a suťovitý charakter chodníka. Neviem si predstaviť zdolávať tento úsek s deťmi aj keď tam boli takí odvážlivci. Ale ako už som spomínala, je to skôr na zvážení svojich síl a schopností. Myslím, že sa netreba preceňovať pokiaľ nám ide o to užiť si krásy prírody a nie zásahu záchranárov. Cesta späť bola pre nás únavná najmä kvôli úseku horné a dolné diery, ktoré nám pravdu povediac tiež dali zabrať pretože cestou späť už sme boli poriadne vyčerpaní. Takže vraciame sa späť po tej istej trase a teda celý náš výlet končí tam kde aj začal :)

Naše hodnotenie trasy: Z vrcholu Malého Rozsutca je naozaj prenádherný výhľad ale výstup naň nie je jednoduchý. Celá trasa je menej náročná až konečný úsek výstupu alebo skôr „výlezu“ na vrchol treba brať naozaj zodpovedne pretože nie je jednoduchý